Nie je to tak dávno, čo bolo sídlo Fachu iba stará ruina. Až po rekonštukcii, ktorej autorom je Kalin Cakov, a zrevitalizovaní parterov bratmi Skočekovcami, dostal palác súčasnú podobu. Z Fachu sa tak stalo pulzujúce miesto s nadčasovým interiérom, ktoré zbiera prestížne ocenenia nielen u nás. Čo si však o tom myslia samotní architekti?
V tohtoročnej súťaži Interiér roku ste sa s Fachom stali absolútnym víťazom kategórie Verejný interiér. Čo pre vás toto ocenenie znamená?
Iľja: Dnes sú kvôli marketingu súťaže už úplne všade a na všetko. Preto, keď nás vyzvali, aby sme prihlásili Fach do súťaže Interiér roka, prvé ma napadlo porekadlo, že kto chce vyhrať, preteky si nájde. Vôbec sme totiž túto súťaž nepoznali, keďže doteraz fungovala len v rámci Českej republiky. Na Slovensko sa rozšírila až tento ročník.
Prihlášku sme poslali až keď sme zistili že predsedom medzinárodnej poroty je vynikajúci český dizajnér Jiří Pelcl a súťaž zastrešuje aj časopis Dolce Vita. Nakoniec sa do súťaže prihlásilo okolo 160 interiérov. Keď nám potom volali či prídeme aj na slavnostné vyhlásenie do DOX-u, nevedeli sme či to má zmysel, keďže výsledky hlasovania boli tajné. Takže nás veľmi potešilo, že sme nešli do Prahy na otočku zbytočne.
Mali ste v tejto kategórii svojho favorita? Kto ho navrhol a prečo sa vám páči?
Iľja: Favorita sme samozrejme mali. Fach. Sme radi, že nám tento tip vyšiel, lebo je to celkom vydarená robota.
Aký vplyv majú, podľa vás, takéto verejné interiéry na ľudí a ich myslenie? Dokážu ich v niečom posunúť, či v prípade bistra/reštaurácie ovplyvniť ich zážitok?
Iľja: Myslím, že verejné interiéry, a to predovšetkým reštaurácie, bistrá, bary a krčmy vedia ľudí posunúť celkom slušne. Niekedy na tom trochu participuje aj interiér samotný.
Verejným interiérom sa celkom intenzívne venujete. Okrem Fachu ste navrhli aj kaviareň Priestor, navrhujete dočasné expozície v múzeu alebo kompletné architektonické stvárnenie Grape festivalu. S akým mindsetom pristupujete k ich tvorbe?
Martin: Na našej práci je vzácne to, že je každé zadanie úplne odlišné a pre iných ľudí. Snažíme sa k tomu pristupovať vždy adekvátne a v súvislosti s danými okolnosťami.
Mimo technických atribútov, čo je pre vás pri ich realizácii dôležité?
Martin: Asi najpodstatnejší technický atribút je dobrá chémia s klientom.
Od verejného interiéru nie je veľmi ďaleko k verejnému priestoru. Lákajú vás aj urbanistické projekty?
Iľja: Urbanistické projekty majú voči interiérom jeden zásadný hendikep. Realizácia interiéru sa dá počítať na mesiace, čiže výsledok našej roboty je vidno relatívne v krátkom čase. Pokým sa ale dočkáte výsledku pri urbanizme ubehnú roky, niekedy desaťročia. Celý proces je navyše neporovnateľne zložitejší a veľakrát sa môže vymknúť spod kontroly. Na druhej strane, za ten čas, čo sa dokončí urbanistický projekt, starý interiér sa nahradí novým.
Existuje v Bratislave či na Slovensku miesto, o ktorom viete, že nutne potrebuje zásah architekta a s radosťou by ste sa na ňom vybláznili?
Iľja: Ja poznám na Slovensku naopak málo miest ktoré zásah architekta nepotrebujú. Niekedy práve preto, že sa na nich už nejaký architekt vybláznil.
Iľja Skoček bol za svoje návrhy niekoľko krát ocenený prestížnou cenou CE.ZA.AR, ktorú každoročne udeľuje Slovenská komora architektov. Zaslúžil si ju aj za rekonštrukciu hotela Albrecht, na ktorej pracoval spolu so svojim bratom. Martin Skoček okrem vlastných projektov navrhuje aj dočasnú architektúru (napríklad expozície v Múzeu v Betliari) a je dvorným architektom festivalu Grape.
Dobová fotografia pochádza z nášho archívu, exteriér domu fotili © Nora a Jakub a interiér © Peter Jurkovič.
