Ak je niekto, kto pozná priestory Fachu skrz-naskrz, tak sú to jeho architekti. Bratia Iľja a Martin Skočekovci Vám v rozhovore povedia, ako budú vyzerať jednotlivé podniky, aj to, s akými výzvami sa pri ich navrhovaní stretli.
Ako začala vaša spolupráca s Fachom?
Iľja: Oslovil nás Vlado Krajčovič, s ktorým sa poznám už od materskej školy. Rozprával mi o projekte, ukazoval mi veci, ktoré sa mu páčia a navrhol nám, aby sme architektonicky stvárnili Fach. Tak sme išli s Maťom na obhliadku a hneď po nej na kávu, kde sme vymysleli celý koncept.
Martin: Je zaujímavé, ako rýchlo sme prišli na to, čo vlastne chceme. Inokedy to trvá dlho. Hneď sme vedeli, že priestor ostane v jednom materiáli, do ktorého budeme vkladať rôzne prvky. Až neskôr sme nastavili color coding interiéru. Juice shop je biely, kaviareň je celá zo svetlého buku a bar s reštauráciou sú čierno-oceľové. 
Iľja: Priestor vo vnútri má samé klenby, pôdorys je veľmi členitý. Od začiatku sme tak vedeli, kam bude náš návrh smerovať. Chceli sme jednotlivé miestnosti sceliť. Otázkou pre nás skôr bolo, či sa im bude taký obyčajný návrh páčiť. Ten spočíva v úplnom rešpektovaní pôvodného priestoru, akurát vyomietanom špeciálnou omietkou, vrátane podláh. Vyzerá pôvodne a pôsobí trochu surovo.
Martin: Ako na hrade.
Iľja: Boli ste niekedy na Spišskom hrade? Je tam veľká rytierska miestnosť, ktorá je vyomietaná presne takou starou omietkou.
Martin: Ostatné naše vstupy v priestore Fachu sú solitérne atypické nábytky a mobiliár. Trochu ťažko sa to potom prezentuje, že my vám tam nič neurobíme, len vám to natrieme nejakou omietkou a vyberieme vám stoličky. Málokto také niečo chápe a chce.
Čo sa vám najviac páči na priestoroch Fachu?
Iľja: Jedným z najzaujímavejších priestorov je vnútorné átrium reštaurácie. Spravíme to tam ako záhradu, park. Zasadíme tam stromy, podlahu vysypeme mlátovým štrkom, takým ako sa používa na chodníčky v parkoch. Aj keď bude človek v interiéri, bude mať pocit, že sedí vonku.
Ako postupujete pri realizácií?
Iľja: Štandardne ako pri každom projekte – dva kroky dopredu, štyri dozadu. (smiech)
Martin: Fach je veľký projekt – rekonštruuje sa celá budova. Hlavný architekt Mozartovho domu je Kalin Cakov, my máme na starosti len prízemie. Priestory, ktoré budú otvorené verejnosti.
Stretli ste sa pri projekte s nejakými architektonickými výzvami?
Martin: Výzvou je možno ten materiálový mix, ktorý sme si zvolili. Barové pulty zo surových železných platní, omietka na zemi a štrk ako podlaha v átriu pôsobia ako dosť banálne riešenia, pričom v skutočnosti je to presne naopak. O čo obyčajnejšie návrh vyzerá, o to zložitejšia je jeho realizácia.
Čo bolo vašou najväčšou inšpiráciou ísť do takého surového interiéru?
Martin: Ich prístup k celému projektu a aj to, ako nám o ňom Vlado rozprával. Chcel, aby to bolo celé surové, také naozajstné.
Iľja: Ten priestor to aj podmieňuje. Okrem átria sú všetky ostatné priestory nízke. Aj keď zvonku pôsobia honosne a veľkoryso, sú to skôr stajne. Vlastne, priestor reštaurácie bol kedysi stajňou.
Iľja: Páčila sa nám idea a samotný materiál, ktorý by to celé dokázal pekne zjednotiť. Aj napriek tomu, že rôzne podniky budú mať inú funkciu a atmosféru, bude to mať jeden ucelený rámec. Keď už je to Fach, nech to má jedného spoločného menovateľa. Ako v matematike.
Navrhli ste do interiéru niečo špecifické?
Iľja: Keď má človek v garáži dielňu, tak tam má ponk, regál na plastové krabice so šróbami, a potom sololitovú stenu so šróbikmi, kam si vešia rôzne veci. To bol motív, ktorý našiel Maťo, že to je ono. Problémom je, že vo Fachu je málo rovných stien a nie je to kam dať! (smiech)
Iľja Skoček bol za svoje návrhy niekoľko krát ocenený prestížnou cenou CE.ZA.AR, ktorú každoročne udeľuje Slovenská komora architektov. Zaslúžil si ju aj za rekonštrukciu hotela Albrecht, na ktorej pracoval spolu so svojim bratom. Martin Skoček okrem vlastných projektov navrhuje aj dočasnú architektúru (napríklad expozície v Múzeu v Betliari) a je dvorným architektom festivalu Grape.
Bratov Skočekovcov fotili © Nora a Jakub.
